Vitajte na mojej stranke
Japonsko
Japonsko sa nachádza vo východnej Ázii. Zo severu ho obklopuje Ochotské more, z juhu a východu Tichý oceán, z juhozápadu Východočínske more a zo západu Japonské more. K Japonsku patria ostrovy Nansei. Najväčšiu časť Japonska tvoria 4 ostrovy: Honšu, Kjušu, Šikoku a Hokkaido. Rozloha Japonska je 377 835 kilometrov štvorcových.
Japonsko je hornatá krajina s malými nížinami. Na severe Japonska sú pohoria vulkanického pôvodu. Medzi najznámejšie a najväčšie pohoria na ostrove patria: Japonské Alpy, Iawate, Kawageta, Shiragami Sanchi a Echigo Sammyaku.
Podnebie Hokkaido a severná časť ostrova Honšu majú krátke letá a dlhé zimy. Shikoku a Kjušu majú horúce a vlhké letá.
Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov.
Mestá:
Tokyo - Tokyo je hlavné mesto. Má 11.6 mil. obyvateľov, je tam Tokijská knižnica ktorá má viac ako 6 miliónov kníh.
Osaka - Osaka má 2,5 milióna obyvateľov. Osaka je prístavné a veľtržné mesto
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Tokio (Tókió), 7 967 600 obyv., s aglomeráciou 11 773 600 obyv.
ROZLOHA: 377 819 km2
POČET OBYV.: 126 091 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 334 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: japončina
MENA: yen (1 yen = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. dec. (Narodeniny cisára)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Japonci (99 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: mnohí Japonci vyznávajú niekoľko náboženstiev– šintoizmus 107,9 mil. (85,6 %), budhizmus 91,8 mil. (72,8 %), evanjelické 635 000 (0,5 %), katolícke 439 000 (0,35 %)
URBANIZÁCIA: 77,6 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 4,4 %
HDP: 38 160 USD/obyv.
Štátne zriadenie:
Podľa ústavy z roku 1947 nie je cisár výslovne hlavou štátu. Má však právomoc, ktorá obvykle patrí všetkým hlavám štátu. Najvyšší zákonodarný orgán predstavuje dvojkomorový parlament. Skladá sa z Dolnej snemovne, ktorú tvorí 592 poslancov volených na štyri roky a z Hornej snemovne, v ktorej zasadá 252 so šesťročným mandátom. Cisár na základe doporučenia vyhlasuje predsedu vlády. Na úrovni miestnej samosprávy je Japonsko rozdelené na 47 prefektúr, 2 samostatné správne oblasti, ostrov Hokkaidó a hlavné mesto. Všetko je riadené miestnymi radami, ich členovia sú volení obyvateľstvom danej oblasti a v ich čele stoja guvernéri. Prefektúry sa ďalej delia na mestá, mestyse a dediny, pričom každá nižšia správna jednotka má svoju miestnu samosprávu. Väčšina členov parlamentu je volená v jednotlivých prefektúrach na základe pomerne veľkého zastúpenia, avšak 2/5 poslancov Hornej snemovne sú volení v tzv. celonárodných okruhoch. Volebné právo má každý občan starší 20 rokov. Japonská ústava zakazuje udržovanie útočných ozbrojených síl.
Japonská rodina:
Teraz snáď niečo o japonskej rodine. Keď človek počuje o Japoncoch, spája svoje predstavy okamžite s preľudnenosťou a uvažuje teda aj o tom, že populácia bude značne vysoká. Na veľký údiv je normálna japonská rodina troj alebo štvorčlenná. Rodinné vzťahy sú poznamenané dlhodobým historickým vývojom a sú pre našinca niekedy dosť neobvyklé. Markantné a na prvý pohľad sú zrejmé dva javy - výsadné postavenie muža v rodine a priam akýsi kult detí. Pre ilustráciu jeden príklad: Keď príde do plno obsadeného vlaku rodina s deťmi a uvoľní sa jedno miesto, najskôr sa posadia deti. A to nielen deti malé, ale aj napríklad 10 - 12 ročné. Až potom si hľadá miesto muž. Žena väčšinou celú cestu stojí. Postavenie ženy je nezávideniahodné. Ženy bývajú zamestnané len zriedka. Buď mladé a slobodné alebo až staršie, keď odrastú deti. Úlohou ženy je teda starať sa o domácnosť. V tom síce nie je oproti nám veľký rozdiel. Rozdiel je však v tom, že v Japonsku sa na ženu pozerá ako na menejcenného tvora, ktorý nie je vhodný byť v mužovej spoločnosti.
Začína to už od jasieľ, v ktorých sú prísne oddelení chlapci a dievčatá a pokračuje cez všetky stupne škôl až na univerzity. Vždy zvlášť ženy a zvlášť muži. A tento vzťah prísnej separácie je potom zrejmý všade. Keď si muž privedie do bytu návštevu, žena príde návštevníkov len privítať, pokloniť sa im a potom sa už neukáže, len čo obsluhuje pri stole. Neexistuje, aby si prisadla a zapojila sa do rozhovoru. A to aj v rodinách, kde sú ženy s vyšším vzdelaním, napríklad učiteľky. Berie sa to ako samozrejmosť, nikomu to nepripadá čudné. Alebo je nezmyselné, aby šiel muž so svojou ženou na večeru do reštaurácie. Do reštaurácie alebo zábavných podnikov chodí zásadne len mužská spoločnosť. V lepších podnikoch je to zariadené tak, že ku každej spoločnosti automaticky prideľujú platené spoločníčky, ktoré majú za úlohu spoločnosť zabávať a starať sa o patričnú konzumáciu jedál aj nápojov.
Japonské deti:
Iná kapitola sú japonské deti. Sú na pohľad veľmi roztomilé, pekné, ako vôbec všetky deti sveta. Po bližšom poznaní sa však vaše nadšenie začne rýchlo vytrácať. A pomaly si začnete myslieť čosi o nevychovanosti a rozmaznanosti. Predtým ako však začnete odsudzovať, je potrebné poznať japonskú tradíciu vo výchove detí. O deti sa totiž nikto nestará pokiaľ nezačnú chodiť do školy. Starostlivosť rodičov o deti v tom období, je že ich zabezpečia hmotne, dajú im najesť a oblečú ich. Nejaké príkazy, zákazy alebo režim dňa - čas na jedenie, spanie a pod., čo naše deti poznajú od kolísky, toho sú japonské deti ušetrené. Jedia a spia ako chcú.